ČLÁNKY O ANALÝZE FIRIEM NÁJDETE AJ V SEKCII EUROPE AKCIE ALEBO V SEKCII VŠETKY ČLÁNKY
Fundamentálna analýza je založená na základe analyzovania makroekonomických a mikroekonomických údajov. Výsledky takejto formy analýzy môžeme bežne sledovať v médiách, kde sa rôzny finančný analytici predbiehajú v predpovedaní budúcich makroekonomických a mikroekonomických údajov alebo vysvetľovaní už minulých makro a mikro údajov.
Makroekonomická fundamentálna analýza sa týka hospodárstva ako celku. Ide o analyzovanie HDP, miery zadĺženia štátov, platobnej bilancie atď. Dáva nám ucelený pohľad na celkovú ekonomickú kondíciu daného štátu, federácie, únie, odvetvia atď.
Mikroekonomická fundamentálna analýza je založená na analyzovaní finančných údajov konkrétnej firmy, jednotlivca atď. Na týchto stránkach sa budem zaoberať vo veľkej miere mikroekonomickej fundamentálnej analýze jednotlivých firiem.
Fundamentálnu analýzu môžeme ďalej rozdeliť na analýzu, ktorá vychádza z kvantitatívnych alebo z kvalitatívnych aspektov.
Medzi základné kvantitatívne oblasti, ktoré sú analyzované v jednotlivých firmách zaraďujeme:
- aktivitu - ide o viazanosť kapitálu v jednotlivých zložkách majetku)
- likviditu - či firma dokáže bez vážnejších problémov včas splácať svoje záväzky)
- solventnosť - či je firma schopná dlhodobo splácať svoje záväzky)
- rentabilitu - ukazovatele rentability nám hovoria, či je firma zisková)
- špecifické ukazovatele - doplnkové ukazovatele ako P/C-price/cash, P/S-price/sales, P/B-price/book value, EPS-earning per share atď.)
Tieto ukazovatele môžeme chápať ako základné piliere, ktoré nám pomáhajú sprehľadniť analýzu jednotlivých firiem a na základe ktorých sa môžeme rozhodnúť, či podiel v danej firme kúpime, predáme alebo necháme tak. Samozrejme, pri analýze musíme zvážiť aj množstvo iných faktorov, ktoré ovplyvňujú firmu z takzvaného kvalitatívneho hľadiska - šikovnosť manažmentu, celková povesť firmy a jej postavenie na trhu, budúce vyhliadky odvetvia, celková situácia v ekonomike atď.
ZDROJE FUNDAMENTÁLNEJ ANÁLÝZY
Najdôležitejším zdrojom informácií pre individuálneho akcionára je výročná správa sledovanej firmy. Táto výročná správa obsahuje informácie od manažmentu spoločnosti, súvahu firmy, výkaz ziskov a strát, výkaz cashflow, zmeny v equity, poznámky k jednotlivým vykazovaným položkám a mnoho iných dôležitých informácií. Ďalšími zdrojmi, ktoré môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť našu analýzu sú správy z odbornej tlače, hodnotenia ratingových agentúr, hodnotenia finančných analytikov a iné.
VŠEOBECNÝ POSTUP PRI ZOSTAVOVANÍ ANALÝZY
- stanovenie cieľov a otázok, na ktoré chcem nájsť odpoveď
- zber údajov (výročné správy spoločnosti, výročné správy konkurentov, otázky na manažment, dodávateľov, zákazníkov)
- spracovanie dát, úpravy vo výročnej správe, výpočet ratios
- analýza a interpretácia, zodpovedanie stanovených otázok
- zhrnutie a odporúčanie
- aktualizácia analýzy, zopakovanie celého procesu a prípadná zmena zhrnutia a odporúčania
Pri analýze jednotlivých činností firmy musíme zohľadniť fakt, že podnikové transakcie sa rozdeľujú do troch základných kategórií:
- operatívna činnosť - sem zaraďujeme predaj, náklady, platbu daní, kúpu obežného majetku (current assets), splatenie krátkodobých záväzkov (current liabilities)...
- investičná činnosť - kúpa a predaj dlhodobého majetku ako stroje a zariadenia (non-current assets), cenných papierov. Investičná činnosť je spätá a dotýka sa iba aktív (assets)...
- finančná činnosť - zvýšenie alebo zníženie kapitálu (equity), splatenie alebo zobratie si úveru (debt), výplata dividend, výkup akcií (treasury stock)...
ZÁVER:
Tento článok stručne približuje teoretický základ fundamentálnej analýzy. V nasledujúcich článkoch sa zameriam na bližšie vysvetlenie a analýzu dôležitých fundamentálnych ukazovateľov a jednotlivých zložiek výročných správ spoločností.
Diskusiu k článku nájdete TU
Makroekonomická fundamentálna analýza sa týka hospodárstva ako celku. Ide o analyzovanie HDP, miery zadĺženia štátov, platobnej bilancie atď. Dáva nám ucelený pohľad na celkovú ekonomickú kondíciu daného štátu, federácie, únie, odvetvia atď.
Mikroekonomická fundamentálna analýza je založená na analyzovaní finančných údajov konkrétnej firmy, jednotlivca atď. Na týchto stránkach sa budem zaoberať vo veľkej miere mikroekonomickej fundamentálnej analýze jednotlivých firiem.
Fundamentálnu analýzu môžeme ďalej rozdeliť na analýzu, ktorá vychádza z kvantitatívnych alebo z kvalitatívnych aspektov.
Medzi základné kvantitatívne oblasti, ktoré sú analyzované v jednotlivých firmách zaraďujeme:
- aktivitu - ide o viazanosť kapitálu v jednotlivých zložkách majetku)
- likviditu - či firma dokáže bez vážnejších problémov včas splácať svoje záväzky)
- solventnosť - či je firma schopná dlhodobo splácať svoje záväzky)
- rentabilitu - ukazovatele rentability nám hovoria, či je firma zisková)
- špecifické ukazovatele - doplnkové ukazovatele ako P/C-price/cash, P/S-price/sales, P/B-price/book value, EPS-earning per share atď.)
Tieto ukazovatele môžeme chápať ako základné piliere, ktoré nám pomáhajú sprehľadniť analýzu jednotlivých firiem a na základe ktorých sa môžeme rozhodnúť, či podiel v danej firme kúpime, predáme alebo necháme tak. Samozrejme, pri analýze musíme zvážiť aj množstvo iných faktorov, ktoré ovplyvňujú firmu z takzvaného kvalitatívneho hľadiska - šikovnosť manažmentu, celková povesť firmy a jej postavenie na trhu, budúce vyhliadky odvetvia, celková situácia v ekonomike atď.
ZDROJE FUNDAMENTÁLNEJ ANÁLÝZY
Najdôležitejším zdrojom informácií pre individuálneho akcionára je výročná správa sledovanej firmy. Táto výročná správa obsahuje informácie od manažmentu spoločnosti, súvahu firmy, výkaz ziskov a strát, výkaz cashflow, zmeny v equity, poznámky k jednotlivým vykazovaným položkám a mnoho iných dôležitých informácií. Ďalšími zdrojmi, ktoré môžu pozitívne alebo negatívne ovplyvniť našu analýzu sú správy z odbornej tlače, hodnotenia ratingových agentúr, hodnotenia finančných analytikov a iné.
VŠEOBECNÝ POSTUP PRI ZOSTAVOVANÍ ANALÝZY
- stanovenie cieľov a otázok, na ktoré chcem nájsť odpoveď
- zber údajov (výročné správy spoločnosti, výročné správy konkurentov, otázky na manažment, dodávateľov, zákazníkov)
- spracovanie dát, úpravy vo výročnej správe, výpočet ratios
- analýza a interpretácia, zodpovedanie stanovených otázok
- zhrnutie a odporúčanie
- aktualizácia analýzy, zopakovanie celého procesu a prípadná zmena zhrnutia a odporúčania
Pri analýze jednotlivých činností firmy musíme zohľadniť fakt, že podnikové transakcie sa rozdeľujú do troch základných kategórií:
- operatívna činnosť - sem zaraďujeme predaj, náklady, platbu daní, kúpu obežného majetku (current assets), splatenie krátkodobých záväzkov (current liabilities)...
- investičná činnosť - kúpa a predaj dlhodobého majetku ako stroje a zariadenia (non-current assets), cenných papierov. Investičná činnosť je spätá a dotýka sa iba aktív (assets)...
- finančná činnosť - zvýšenie alebo zníženie kapitálu (equity), splatenie alebo zobratie si úveru (debt), výplata dividend, výkup akcií (treasury stock)...
ZÁVER:
Tento článok stručne približuje teoretický základ fundamentálnej analýzy. V nasledujúcich článkoch sa zameriam na bližšie vysvetlenie a analýzu dôležitých fundamentálnych ukazovateľov a jednotlivých zložiek výročných správ spoločností.
Diskusiu k článku nájdete TU
Na rôznych komerčných internetových weboch ako yahoo, reuters môžme pri skúmaní potenciálnych zaujímavých spoločností naraziť na jednotlivé finančné ukazovatele. Medzi najdôležitejšie patria: P/B, P/C, P/S, EPS, dividend, P/FCF, ROA, profit margin a iné. Skúsme si preto v skratke vysvetliť, čo tieto ukazovatele znamenajú a na čo si v rámci nich mal investor dávať pozor.
P/B (price/book value) - pre mňa osobne je tento ukazovateľ najdôležitejší. Prináša mi prvotný impulz, či sa analýzou danej akcie ďalej zaoberať alebo nie. P/B je ukazovateľ, ktorý nám hovorí aký je pomer ceny na trhu (P) k účtovnej hodnote danej firmy (book value) pripadajúcej na 1 kmeňovú akciu. Túto účtovnú hodnotu (book value per share) vypočítame ako rozdiel medzi celkovými aktívami (assets) a celkovými záväzkami (liabilities) spoločnosti, ktorý vydelíme celkovým počtom akcií. Ide teda o celkový kapitál spoločnosti (equity), ktorý je vydelený celkovým množstvo akcií.
Príklad:
- firma A má celkové aktíva vo výške 50 eur a celkové pasíva vo výške 30 eur. Hodnota equity danej firmy je vypočítaná vo výške 20 eur. Firma má vydaných celkovo 20 kmeňových akcií (common shares), čo znamená, že book value na 1 akciu je na úrovni 1 eur/akcia.
Teraz si predstavme, že akcia danej firmy sa obchoduje na burze na úrovni 5 eur na akciu. Ak teda vydelíme trhovú cenu danej akcie s účtovnou hodnotou na 1 akciu, dostaneme ukazovateľ P/B=5.
Čo nám tento ukazovateľ hovorí?
Ak je P/B ratio vyššie ako 1 znamená to, že trhová cena akcie je nadhodnotená a daná firma sa na burze obchoduje za vyššiu cenu ako je účtovná hodnota danej firmy na 1 akciu.
Ak je P/B=1 znamená to, že trhová cena akcie sa na burze obchoduje za rovnakú cenu ako je účtovná hodnota danej firmy na 1 akciu.
Ak je P/B ratio menšie ako 1 znamená to, že trhová cena akcie je podhodnotená a daná firma sa na burze obchoduje za nižšiu cenu ako je účtovná hodnota danej firmy na 1 akciu.
Všeobecný prístup value investingu je založený práve na princípe, že value investor sa vždy snaží kupovať hlavne také akcie, ktoré sú na burze podhodnotené a teda ktorých P/B ukazovateľ je menší ako 1. Inými slovami, value investor sa snaží vždy kupovať akcie za čo najnižšiu cenu, za účelom nakúpiť akcie danej firmy čo najlacnejšie, teda s celkovo čo najväčším diskontom. Samozrejme pri konkrétnom rozhodovaní o kúpe danej akcie rozhodujú aj iné dôležité faktory. Prvotný impulz však pre mňa osobne vychádza práve z hodnoty book value a jej porovnávaním s trhovou cenou akcie.
Pri výpočte book value danej spoločnosti mi nedá nespomenúť problematiku goodwillu a nehmotných aktív (intangible assets). Intangible assets môžeme definovať ako aktíva, ktoré nemajú žiadnu fyzickú podobu, ale napriek tomu sú pre spoločnosť dôležité. Ide o rôzne patenty, značky, softvérové vybavenie alebo licencie. Goodwill je forma nehmotného aktíva, ktorá je spätá s predchádzajúcim nadhodnoteným nákupom určitého aktíva.
Príklad vzniku goodwillu:
- firma A kúpi firmu B, ktorej kapitálová hodnota je vo výške 50 eur. Firma A však za ňu zaplatí celkovú sumu 70 eur. Firma A teda preplatí za nákup firmy B 20 eur a tým vykáže nárast hodnoty goodwillu o 20 eur.
Nevýhodou intangible assets ako celku je, že v prípade likvidácie spoločnosti stráca akúkoľvek reálnu hodnotu a stáva sa bezcenným. Preto niektorí investori pri určovaní a stanovovaní book value, odpočítavajú vo svojich výpočtoch intangible assets a goodwill od equity a až následne túto hodnotu delia príslušným počtom akcií. Takto vypočítaná book value nám vyjadruje účtovnú hodnotu danej firmy očistenú o nehmotné aktíva a goodwill. Toto pôsobí ako určitá forma bezpečnostnej rezervy, kedy pri realizovanom nákupe získavame tieto nehmotné aktíva prakticky zadarmo, keďže sme realizovali nákup vychádzajúci z hodnoty book value, ktorá je očistená a znížená o veľkosť celkových nehmotných aktív. Možnosť neodpočítavania intangible assets a goodwill od equity môže nastať vtedy, ak analyzujeme firmu, ktorá má veľmi silné a stabilné postavenie na trhu. Takýmto príkladom môže byť firma Coca-cola, ktorá je známa po celom svete a hodnota jej značky je veľmi cenná. Avšak treba si byť vedomí, že takýchto firiem je veľmi málo a väčšinou sa na burzách obchodujú za vysoké násobky svojich book value.
Diskusiu k článku nájdete TU
P/B (price/book value) - pre mňa osobne je tento ukazovateľ najdôležitejší. Prináša mi prvotný impulz, či sa analýzou danej akcie ďalej zaoberať alebo nie. P/B je ukazovateľ, ktorý nám hovorí aký je pomer ceny na trhu (P) k účtovnej hodnote danej firmy (book value) pripadajúcej na 1 kmeňovú akciu. Túto účtovnú hodnotu (book value per share) vypočítame ako rozdiel medzi celkovými aktívami (assets) a celkovými záväzkami (liabilities) spoločnosti, ktorý vydelíme celkovým počtom akcií. Ide teda o celkový kapitál spoločnosti (equity), ktorý je vydelený celkovým množstvo akcií.
Príklad:
- firma A má celkové aktíva vo výške 50 eur a celkové pasíva vo výške 30 eur. Hodnota equity danej firmy je vypočítaná vo výške 20 eur. Firma má vydaných celkovo 20 kmeňových akcií (common shares), čo znamená, že book value na 1 akciu je na úrovni 1 eur/akcia.
Teraz si predstavme, že akcia danej firmy sa obchoduje na burze na úrovni 5 eur na akciu. Ak teda vydelíme trhovú cenu danej akcie s účtovnou hodnotou na 1 akciu, dostaneme ukazovateľ P/B=5.
Čo nám tento ukazovateľ hovorí?
Ak je P/B ratio vyššie ako 1 znamená to, že trhová cena akcie je nadhodnotená a daná firma sa na burze obchoduje za vyššiu cenu ako je účtovná hodnota danej firmy na 1 akciu.
Ak je P/B=1 znamená to, že trhová cena akcie sa na burze obchoduje za rovnakú cenu ako je účtovná hodnota danej firmy na 1 akciu.
Ak je P/B ratio menšie ako 1 znamená to, že trhová cena akcie je podhodnotená a daná firma sa na burze obchoduje za nižšiu cenu ako je účtovná hodnota danej firmy na 1 akciu.
Všeobecný prístup value investingu je založený práve na princípe, že value investor sa vždy snaží kupovať hlavne také akcie, ktoré sú na burze podhodnotené a teda ktorých P/B ukazovateľ je menší ako 1. Inými slovami, value investor sa snaží vždy kupovať akcie za čo najnižšiu cenu, za účelom nakúpiť akcie danej firmy čo najlacnejšie, teda s celkovo čo najväčším diskontom. Samozrejme pri konkrétnom rozhodovaní o kúpe danej akcie rozhodujú aj iné dôležité faktory. Prvotný impulz však pre mňa osobne vychádza práve z hodnoty book value a jej porovnávaním s trhovou cenou akcie.
Pri výpočte book value danej spoločnosti mi nedá nespomenúť problematiku goodwillu a nehmotných aktív (intangible assets). Intangible assets môžeme definovať ako aktíva, ktoré nemajú žiadnu fyzickú podobu, ale napriek tomu sú pre spoločnosť dôležité. Ide o rôzne patenty, značky, softvérové vybavenie alebo licencie. Goodwill je forma nehmotného aktíva, ktorá je spätá s predchádzajúcim nadhodnoteným nákupom určitého aktíva.
Príklad vzniku goodwillu:
- firma A kúpi firmu B, ktorej kapitálová hodnota je vo výške 50 eur. Firma A však za ňu zaplatí celkovú sumu 70 eur. Firma A teda preplatí za nákup firmy B 20 eur a tým vykáže nárast hodnoty goodwillu o 20 eur.
Nevýhodou intangible assets ako celku je, že v prípade likvidácie spoločnosti stráca akúkoľvek reálnu hodnotu a stáva sa bezcenným. Preto niektorí investori pri určovaní a stanovovaní book value, odpočítavajú vo svojich výpočtoch intangible assets a goodwill od equity a až následne túto hodnotu delia príslušným počtom akcií. Takto vypočítaná book value nám vyjadruje účtovnú hodnotu danej firmy očistenú o nehmotné aktíva a goodwill. Toto pôsobí ako určitá forma bezpečnostnej rezervy, kedy pri realizovanom nákupe získavame tieto nehmotné aktíva prakticky zadarmo, keďže sme realizovali nákup vychádzajúci z hodnoty book value, ktorá je očistená a znížená o veľkosť celkových nehmotných aktív. Možnosť neodpočítavania intangible assets a goodwill od equity môže nastať vtedy, ak analyzujeme firmu, ktorá má veľmi silné a stabilné postavenie na trhu. Takýmto príkladom môže byť firma Coca-cola, ktorá je známa po celom svete a hodnota jej značky je veľmi cenná. Avšak treba si byť vedomí, že takýchto firiem je veľmi málo a väčšinou sa na burzách obchodujú za vysoké násobky svojich book value.
Diskusiu k článku nájdete TU
