Včerajším dňom sme si mohli pripomenúť 82 rokov od takzvaného Čierneho štvrtka 1929, po ktorom nasledovalo obdobie Veľkej hospodárskej krízy. Zajtra, 26. októbra 2011 majú európski lídri prísť s jasnými krokmi ako pristúpiť k riešeniu súčasnej finančnej krízy. Ak sa pozrieme bližšie na obe tieto udalosti, uvidíme medzi nimi určité podobnosti.
Z čoho pramenil vznik Veľkej hospodárskej krízy?
Pred touto krízou hospodárstvo USA zažívalo veľký rozmach. Kurzy akcií rástli do nadmerných výšok, americké banky poskytovali nadmerné množstvo nekrytých úverov akciovým špekulantom. V období rokov 1927 až 1929 vzrástla celková hodnota investičných spoločnosti približne 10 násobne. V USA prekvital optimizmus. Zlom nastal prasknutím celej tejto bubliny. Špekulanti po páde kurzov akcií neboli schopní splácať prijaté úvery od finančných inštitúcií. Nastala obrovská panika a ľudia kvôli obavám o svoje úspory začali z bánk vyberať svoje vklady (tzv. run na banky). Tieto udalosti sa následne stali hlavným dôvodom bankrotu vyše 9000 finančných inštitúcií. Popri kolapse finančného sektora začali krachovať ostatné podniky, výroba sa zastavila a nezamestnanosť v USA začala rásť na úroveň 25% v roku 1933. Ľudia začali protestovať a usporadúvali tzv. hladové pochody. Kríza sa postupne rozšírila do celého sveta.
Keďže rakúske a nemecké finančné inštitúcie boli vtedy veľmi prepojené s krachujúcimi americkými finančnými inštitúciami, následný bankrot týchto dôležitých bánk nebol ničím prekvapivým. Nezamestnanosť rástla po celom svete:
Nemecko (1932) - 30%
Rakúsko (1933) - 29%
Veľká Británia (1932) - 22%
Československo bola v tom čase proexportne orientovaná krajina (dnes je na tom Slovensko rovnako). Priemyselná výroba v roku 1933 klesla na úroveň 60% oproti obdobiu pred krízou. Nezamestnanosť sa v roku 1933 vyšplhala na 920 000 ľudí, pričom v roku 1923 to bolo okolo 441 000 nezamestnaných. Približne každý tretí robotník bol nezamestnaný. Toto malo za následok vznik tzv. hladových dolín.
Nedôvera v politický a ekonomický systém sa stala hlavným podnetom na vznik fašistických ideológií, ktorých presadenie viedlo k 2. svetovej vojne.
Súčasná kríza vznikla v podobnom znení. V roku 2007 bol vo svete hospodársky rozmach. Finančné inštitúcie poskytovali nadmerné množstvo nekrytých úverov (hypotéky) obyčajným ľuďom, ktorí si kupovali domy za predražené ceny. Po prasknutí realitnej bubliny sa ceny realít znížili a ľudia prestali splácať svoje hypotekárne pôžičky. Aktíva, ktoré držali finančné inštitúcie sa stali zo dňa na deň bezcennými a začali bankrotovať.
WWW.VALUE-INVESTING.SK
! ! ! TENTO INVESTIČNÝ WEB MENÍ ADRESU ! ! !
NAJNOVŠIE ČLÁNKY NÁJDETE NA WWW.VALUE-INVESTING.SK
! ! ! TENTO INVESTIČNÝ WEB MENÍ ADRESU ! ! !
NAJNOVŠIE ČLÁNKY NÁJDETE NA WWW.VALUE-INVESTING.SK
Aký je však zásadný rozdiel v činnosti centrálnych bánk?
V období Veľkej hospodárskej krízy štáty a centrálne banky nepristupovali k zachraňovaniu finančných inštitúcií, čoho výsledkom bolo prehĺbenie nezamestnanosti, nové ideológie a svetová vojna. Na druhej strane však treba spomenúť, že po vojne sa celkové hospodárske a sociálne prostredie takpovediac reštartovalo a týmto spôsobom boli vytvorené podmienky na následný hospodársky rast a ďalší vývoj ľudstva.
V súčasnom období pristupujú štáty a centrálne banky k problémom tak, že sa snažia zabrániť kolapsu finančného systému podpornými mechanizmami ako sú rôzne stabilizačné fondy a vykupovanie toxických aktív. Túto snahu vykonávajú preto, lebo minulosť v 30-tych rokoch minulého storočia už ukázala, čo by mohlo nastať, ak by finančný systém nechali skolabovať. Pod zreteľom tohto rizika konajú ako konajú.
Je však toto konanie bezpečné?
Obávam sa, že nie. Ak sa pozrieme na prvú fázu dnešnej finančnej krízy, môžeme vidieť, že po prvotných záchranných krokoch sa centrálnym bankám a štátom znižuje priestor na ďalšie činnosti a stimuly. Slučka sa pomaly uťahuje. Po prvej fáze krízy po roku 2009 totiž došlo k nadmernému zadĺženiu samotných štátov v dôsledku zachraňovania finančného systému a samotnej pôsobnosti recesie, ktorá znížila objem štátnych príjmov. Situácia je preto teraz vážnejšia ako v roku 2009. Keďže samotné štáty sú vysoko zadĺžené a existuje u nich reálna možnosť bankrotu, hrozí, že tieto štáty jednoducho už finančný systém nebudú mať z čoho zachrániť. Dnes ešte aký taký priestor na záchranu a manévrovanie existuje, ale v prípade ďalších problémov v najbližších rokoch si myslím, že takýto priestor tu už nebude. Preto treba finančný systém zreorganizovať a nastaviť pravidlá tak, aby v budúcnosti bolo riziko kolapsu najväčších bánk a finančných inštitúcií čo najnižšie. Inak sa môže kľudne stať, že pomyselná slučka sa raz zatiahne a vtedy už nebude iná možnosť ako spomínaný reštart celej spoločnosti. Či už tento reštart bude vo forme ďalšej vojny alebo iba vo forme oficiálnej zmeny suverenity jednotlivých štátov alebo v nejakej inej alternatíve je otázka možno blízkej a možno vzdialenej budúcnosti. A aj preto je zajtrajšok, 26. október 2011 tak veľmi dôležitý a významný deň.
Na tomto summite by sa mali schváliť opatrenia, ktoré stabilizujú situáciu vo finančnom sektore. Tieto opatrenia však z ďaleka nebudú riešením súčasných problémov. Po stabilizácií situácie musí v rámci Eurozóny dôjsť k zmene dôležitých systémových prvkov, na ktorých toto spoločenstvo funguje.
To znamená:
- zvýšenie monitorovania finančných inštitúcií a vyššie požiadavky na kapitálovú primeranosť týchto inštitúcií (predpoklad schválenia na summite na úroveň 9%)
- prísne rozpočtové pravidlá, ktoré budú musieť jednotlivé štáty dodržiavať pod hrozbou citeľných sankcií
-možnosť výstupu krajiny z Eurozóny a jasné stanovenie pravidiel takéhoto scenára
- podporné programy na zvýšenie konkurencieschopnosti jednotlivých krajín Eurozóny
- vyššia miera spoločnej hospodárskej politiky a vyššia miera rozpočtovej integrácie medzi členskými štátmi Eurozóny
- v dôsledku väčšej integrácie postupné zavedenie tzv. Eurobondov - dlhopisov Eurozóny
Ak chce teda Eurozóna ako celok úspešne fungovať v rámci dlhodobého obdobia, musí nevyhnutne prísť k ambicióznym zmenám v jej fungovaní. Toto si však bude vyžadovať odvážne politické rozhodnutia. A preto sa pýtam, kedy inokedy by mali politický lídri nabrať na tieto rozhodnutia odvahu, ak nie teraz ?
To znamená:
- zvýšenie monitorovania finančných inštitúcií a vyššie požiadavky na kapitálovú primeranosť týchto inštitúcií (predpoklad schválenia na summite na úroveň 9%)
- prísne rozpočtové pravidlá, ktoré budú musieť jednotlivé štáty dodržiavať pod hrozbou citeľných sankcií
-možnosť výstupu krajiny z Eurozóny a jasné stanovenie pravidiel takéhoto scenára
- podporné programy na zvýšenie konkurencieschopnosti jednotlivých krajín Eurozóny
- vyššia miera spoločnej hospodárskej politiky a vyššia miera rozpočtovej integrácie medzi členskými štátmi Eurozóny
- v dôsledku väčšej integrácie postupné zavedenie tzv. Eurobondov - dlhopisov Eurozóny
Ak chce teda Eurozóna ako celok úspešne fungovať v rámci dlhodobého obdobia, musí nevyhnutne prísť k ambicióznym zmenám v jej fungovaní. Toto si však bude vyžadovať odvážne politické rozhodnutia. A preto sa pýtam, kedy inokedy by mali politický lídri nabrať na tieto rozhodnutia odvahu, ak nie teraz ?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára