Každý z nás určite v poslednom čase vníma rôzne debaty a diskusie o dlhovej kríze v Eurozóne, o schvaľovaní eurovalu a o prepade akciových trhov. V týchto diskusiách vystupujú na jednej strane tí, ktorí konanie európskych lídrov podporujú a sú za podanie pomocnej ruky Grécku a na druhej strane tí, ktorí vravia, že požičiavanie peňazí Grékom k ničomu nevedie. Je veľká škoda, že tieto diskusie sú často realizované na politickej úrovni a ešte väčšia škoda, že niektorí politici sú ochotní zájsť tak ďaleko, že hazardujú s existenciou Eurozóny a s možnosťou rozpadu finančného systému v Európe. Najčastejšou a najžičlivejšou témou pre populistický štýl politiky a dolovanie politického kapitálu v poslednej dobe je schvaľovanie resp. neschvaľovanie eurovalu. U nás na Slovensku je situácia značne zamotaná. Dôvodom je neochota a tvrdošijný postoj SAS k tejto otázke schvaľovania. Táto "akože politická strana", ktorá je v parlamente približne 2 roky aj s botami sa priam až neskutočne zahráva s už aj tak krehkou ekonomickou a politickou stabilitou v Európe. Pán Sulík sa asi pri žiare reflektorov a médií cíti ako spasiteľ slovenského národa, keď tak vehementne obhajuje svoj tvrdohlavý postoj. Avšak aké sú jeho argumenty k takémuto postoju? Jeho argumenty sú až tak neuveriteľne populistické, že bývalý premiér Fico si oproti nemu musí pripadať ako úplný začiatočník. Jeho argument odmietania eurovalu na základe toho, že Gréci mali o 3x väčšie dôchodky, že si žili nadpomery a prečo by sme ich my chudobní Slováci mali zachraňovať sú argumentami, ktoré patria do kanála s najsmradľavejšími populistickými hovnami.
Čo by sa však mohlo stať v prípade naplnenia Sulíkovho postoja je ťažké predpokladať. Pri defaulte gréckych dlhopisov by s určitosťou padli všetky grécke banky. Pre ilustráciu prečo by tomu tak bolo pripájam nasledujúce údaje o 3 najväčších gréckych bánk:
Expozícia 3 najväčších gréckych bánk v gréckych štátnych dlhopisoch:
National Bank of Greece
- Equity (Aktíva mínus pasíva) = 8 345 mil. Eur
- Expozícia v gréckych dlhopisoch = 12 781 mil. Eur
Eurobank EFG
- Equity = 5 360 mil. Eur
- Expozícia v gréckych dlhopisoch = 11 286 mil. Eur
Alpha Bank
- Equity = 5 591 mil. Eur
- Expozícia v gréckych dlhopisoch = 5 446 mil. Eur
Eurobank EFG a Alpha Bank oznámili začiatkom mesiaca fúziu.
WWW.VALUE-INVESTING.SK
! ! ! TENTO INVESTIČNÝ WEB MENÍ ADRESU ! ! !
NAJNOVŠIE ČLÁNKY NÁJDETE NA WWW.VALUE-INVESTING.SK
! ! ! TENTO INVESTIČNÝ WEB MENÍ ADRESU ! ! !
NAJNOVŠIE ČLÁNKY NÁJDETE NA WWW.VALUE-INVESTING.SK
Tieto údaje nám ukazujú, že čistý majetok po odpočítaní záväzkov bánk by v prípade defaultu gréckych dlhopisov nestačil na pokrytie strát. Týmto by sa uskutočnil okamžitý run na banky (ľudia by začali vo veľkom vyberať peniaze z bánk), ktorý by ich položil. Kedže by Grécko vyhlásilo bankrot, nebolo by z čoho tieto banky zachraňovať. Pomoc by sa hľadala buď od iných štátov alebo rôznych medzinárodných inštitúcií, ktoré by však mali plné ruky práce zachraňovať vlastné subjekty. Tento prípadný krach gréckych bánk by naštrbil už aj tak veľmi nahnutú dôveru v sektore bankovníctva v celej Európe. Keďže princíp bankovníctva je vo veľkej miere založený na dôvere dali by sa čakať veľké poklesy depozitov z ostatných európskych bánk. Najhoršie na tomto celom je fakt, že finančný systém je dnes veľmi prepojený a z gréckych bánk by sa nákaza rozšírila do ďalších európskych bánk a následne do ostatných svetových bánk.
Expozície 2 najväčších nemeckých bánk v gréckych štátnych dlhopisoch:
Deutsche Bank
- Equity = 32 249 mil. Eur
- Expozícia v gréckych dlhopisoch = 1 601 mil. Eur
Commerzbank
- Equity = 24 342 mil. Eur
- Expozícia v gréckych dlhopisoch = 3 000 mil. Eur
Expozície 2 najväčších francúzskych bánk v gréckych dlhopisoch
BNP Paribas
- Equity = 71 807 mil. Eur
- Expozícia v gréckych dlhopisoch = 4 000 mil. Eur
Credit Agricole
- Equity = 31 446 mil. Eur
- Expozícia v gréckych dlhopisoch = 3 800 mil. Eur
Z údajov vidíme, že expozícia čisto v gréckych dlhopisoch v nemeckých a francúzskych najväčších bankách nie je až tak veľká. Otázkou však zostáva veľkosť prepojenia finančných inštrumentov týchto bánk s gréckymi bankami alebo s ostatnými domácimi bankami, ktoré majú vysoké prepojenie s gréckymi bankami. Prípadný bankrot gréckych bánk by preto pravdepodobne spôsobil dominový efekt a jednotlivé vlády by mali plné ruky práce zachraňovať bankový sektor. Týmto zachraňovaním by mohli mať niektoré už teraz problematické štáty ešte väčšie problémy s verejnými financiami, čo by mohlo spôsobiť bankrot ďalšej krajiny. Špirála do pekla by bola v plnom prúde. Spôsobené škody by niekoľko násobne prevyšovali úroveň tak tvrdohlavo odmietavého eurovalu - zaplatili by sme neporovnateľne viac ako teraz.
Držitelia gréckych štátnych dlhopisov celkovo:
- grécke banky: 56 mld. Eur
- ostatné európske banky: 50 mld. Eur
- ECB (Európska centrálna banka): 50 mld. Eur
- grécka centrálna banka: 10 mld. Eur
- grécke fondy a ostatné grécke vládne úrovne: 30 mld. Eur
- ostatný investori: 120 mld. Eur
V prípade šírenia nákazy by si banky medzi sebou prestali požičiavať peniaze a prestali by požičiavať peniaze firmám, domácnostiam a celému súkromnému sektoru. To by znamenalo zníženie produkcie a následné prepúšťanie a rast nezamestnanosti. Následný pokles HDP a zvýšené zadlžovanie s vysokými úrokmi jednotlivých štátov by tiež nezlepšilo verejné financie. Veľmi dôležitý faktom oproti roku 2009 by bolo to, že tentokrát by skrachovala značne významná a horkokrvná krajina akou Grécko je. To prináša ďalšie riziká prípadných sociálnych nepokojov až občianskej vojny. Takéto nepokoje by sa mohli vyskytnúť aj v ďalších európskych krajinách, k moci by sa mohli dostať nacionalistické vlády, ktoré by šírili nenávisť voči Grécku ako krajine, ktorá spustila celý proces. Možné riziko vojny by bolo aktuálne...
Aký by bol presný scenár v prípade krachu Grécka a čo všetko by nastalo je ťažké predpokladať, ale s určitosťou možno povedať, že súčastní európski lídri tento scenár a riziko nechcú pokúšať. Výnimkami ostávajú politici vrátane SAS. Nechať Grécko nech si samo pomáha prináša riziká, ktoré sú príliš veľké a preto sa pristupuje k riešeniam, ktoré síce nie sú ideálne, ale nesú aspoň menšie riziko. Dobré a bezbolestné riešenie jednoducho neexistuje a treba ísť cestou menšieho zla. A tým je podľa mňa euroval.
Diskusiu k článku nájdete TU
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára